Hlavná správa uplynulého týždňa bolo dosiahnutie dlhového stropu v USA a potreba jeho opätovného navýšenia. Aktuálna výška amerického dlhu dosahuje 31,4 bilióna, alebo rekordných 119% k hrubému domestému produktu. Trh toto divadlo už dôverne pozná, lebo od roku 1960 sa americký dlhový strop navyšoval presne 78- krát. Ani demokratická ani republikánska strana si nemá čo vyčítať, lebo navyšovanie dlhu sa udialo tak pri demokratických, ako aj pri republikánskych prezidentoch. Vyriešenie dlhového stropu musí prísť do 1. júna. Ak by sa tak nestalo, tak americká vláda by už nemala povolené čerpať nové úvery, čo by viedlo k oficiálnemu bankrotu.
Hlavným architektom súčasného finančného systému po druhej svetovej vojne boli práve Spojené štáty americké, preto si takýto prešľap nemôže dovoliť žiadna americká vláda. Dá sa očakávať, že k navýšeniu dlhovej brzdy skôr či neskôr príde. Takéto navýšenie však nevyrieši skutočný problém americkej zadlženosti. Problém so zadlžovaním akejkoľvek ekonomiky je, že daná krajina má väčšiu spotrebu ako dokáže vyprodukovať a tento rozdiel si kompenzuje dlhom. Spojené štáty americké majú toto výsostné právo dlhodobej nadspotreby najmä vďaka štatútu dolára ako rezervnej meny. Investori a ostatné krajiny, ktoré obchodujú s USA, veria v silu a stabilitu dolára, a preto sú ochotní uzatvárať transakcie v dolároch. Avšak história je plná príkladov, keď krajina stratila štatút rezervnej meny, tak ako kedysi Veľká Británia a pred ňou Holandské kráľovstvo.
Naprieč časom, aj napriek súčasnému rizikovému trendu, Spojené štáty nemajú bezprostredné riziko neplnenia dlhu. Pre súčasných investorov a analytikov je zaujímavé sledovať, ako a za akých podmienok príde k posunutiu dlhového stropu. III. ÚS 1913/09 ze dne 30. 7. Ústavní soud rozhodl dne 30. července 2009, mimo ústní jednání a bez přítomnosti účastníků, o ústavní stížnosti J. K., proti rozsudku Okresního soudu v Ostravě ze dne 14. května 2009 č. j. Návrh se odmítá. Jakožto orgán veřejné moci a ochrany ústavnosti (čl. 83 Ústavy ČR) je Ústavní soud povinen při výkonu své jurisdikce co do případů, mezí a způsobů uplatňovat státní moc jen v zákonném a ústavním rámci
Z perspektívy dlhovej brzdy je však dôležité rozumieť aj tomu, prečo USA majú právo dlhodobej nadspotreby. Keďže dolár je rezervná mena, zahraniční investori oceňujú stabilitu a likviditu amerických aktív, čo umožňuje vládnym inštitúciám vene do hospodárskeho systému viac peňazí bez okamžitého tlaku na úrokové miery. Napriek tomu negatívny trend je dlhodobo jasný a dlh dolára je súčasťou širšieho kontextu globálnej menovej štruktúry.
Po stránke histórie a inštitúcií predstavuje USA federálnu republiku s 50 štátmi a District of Columbia. Ústava z roku 1787 ustanovila vládu USA ako nezávislý systém inštitúcií, ktoré sa delia o štátne právomoci. Táto štruktúra zabraňuje koncentrácii moci v rukách jednotlivcov či skupín. Vláda USA pozostáva z trojitej moci: zákonodárna ( Kongres ), výkonná ( prezident a kabinet) a súdna ( Najvyšší súd a federálne súdy).
Článok I definuje zákonodarnú moc a svěřuje ju Kongresu. V rámci výkonného zložitého systému prezident má širokú paletu právomocí, vrátane práva vetovať zákony a jmenovať federálnych sudcov. Prezidentský úrad je volený prostredníctvom Sboru voliteľov, kde každý štát má toľko hlasov, koľko má poslancov a senátorov dohromady; spolu je 538 hlasov. District of Columbia má tiež tri hlasy.
Senát má 100 senátorov (z nich 2 za každý štát) a má reprezentáciu v 17 stálych výboroch. Poslanci Sněmovny reprezentantů čítajú 435 členov. Kongres má široké pravomoci vrátane rozpočtu a výdavkov, emitovania peňazí a vyhlásenia vojny; hlavným poslaním je navrhnúť a schváliť návrhy zákonov predtým, než sú predložené prezidentovi. Súdna moc interpretuje zákony a nadväzuje na ústavné obmedzenia v prípadoch sporov. Najvyšší súd je najvyššou inštanciou a jeho rozhodnutia sú konečné, k ich zmenám vedú iba ďalšie rozhodnutia alebo ústavný dodatok.
V exekutíve nájdeme prezidenta, viceprezidenta a vládne úrady; ministerstvá s riaditeľmi, ktorých menovanie schvaľuje Senát. Prezident spolupracuje s Kongresom a je zodpovedný, aby zákony boli správne vykonávané. Rada národnej bezpečnosti a ďalšie exekutívne štruktúry poskytujú poradenskú a implementačnú pomoc pre politiku prezidenta.
Ďalšie dôležité poznámky: USA sú v praxi systémom dvoch politických strán (Demokratická a Republikánska). Zástupcovia sú volení prevažne väčšinovým spôsobom. Vojenské a ďalšie regulačné orgány sú často nezávislé a ich vedenie býva vyvažované medzi stranami, aby sa predišlo politickej zaujatosti. Federálny regulačný systém zahŕňa napríklad Federálny rezervný systém a ďalšie agentúry, ktoré plnia kontrolné a servisné úlohy v rámci výkonu politiky.
Historický prehľad americkej cesty od 18. storočia po súčasnosť ukazuje transformáciu z konfederácie na federáciu so silnou centrálnou vládou a významnou úlohou dolára na globálnej scéne. Spoločným menovateľom je duch jednotného trhu a pravidlá, ktoré majú udržať rovnováhu medzi jednotlivými zložkami moci a zabezpečiť stabilitu ekonomiky aj politického systému.
- Dlhový strop a jeho opätovné navýšenie so zreteľom na 119% HDP a 31,4 bilióna dlhu.
- Rezervná mena a dôsledky straty rezervného statusu pre svetové ekonomiky.
- Struktúra vlády USA a trojitá moc: legislatíva, exekutíva a judikatíva.
- Historický vývoj ústavných rizík a inštitucionálne zázemie pre fungovanie federálnej republiky.
V súčasnosti možno očakávať posunutie dlhovej brzdy; však ukazuje sa, že sama táto operácia problém zadlženia nevyrieši a že dlhodobá nadspotreba je spojená s rezervnou menou a dôverou investorov v dolár. To sú jadra otázky pre politiku a ekonomiku Spojených štátov aj pre geopolitickú rovnováhu medzi ekonomikami sveta.