Keďže stará dobrá Žakelína (Honda Accord 2,4 Executive) fungovala spoľahlivo už trinásty rok, dospel som k názoru, že je na čase začať sa porozhliadať po niečom novom. Nikdy som netrval na tom, že musím mať auto, ktoré niekto zaradil do nejakej triedy. Ja to rozlišujem podľa toho, či ma ten či onen voz v rámci mojich potrieb a nárokov osloví, alebo nie. Moje kritériá boli nasledovné: hľadám auto, ktoré so mnou bude denne pobehovať po meste a z času na čas zvládne komfortnú, tichú jazdu po diaľnici. Trebárs do Chorvátska. Pri plnení týchto úloh od neho požadujem, aby si dokázalo udržať apetít na znesiteľnej úrovni, dobrý ťah do tiahlych kopcov, akú takú akceleráciu, ticho v kabíne, dizajn a spracovanie interiéru lahodiaci môjmu oku, značka vzbudzujúca vo mne sympatiu. Cenový strop nebol presne určený, mal zodpovedať splneniu mojich požiadaviek. Fakt, že Honda skončila s predajom Accordu, trend off roadov ma priviedol na cestu hľadania vo vodách CRV, Sportage, RAV4 atď. Po niekoľkých návštevách showroomov som ale dospel k názoru, že ani samopresviedčanie o tom, že vozidlo tohto typu sa mi páči a vedel by som s ním žiť, nijako nezaberá. Navyše moja požiadavka na benzín sa totálne vymkla podmienke apetítu na znesiteľnej úrovni. Proste tlačiť pred sebou kvantum vzduchu a platiť za to sa mi zdá byť blbosť a komplexy, že som prehliadaný si autom liečiť nepotrebujem. Značky, ktoré mi po zavrhnutí všetkých SUV a vylúčení značiek voči ktorým mám predsudky zostali, boli VW, Toyota, Audi, BMW, Mercedes. VW: Passat alebo Golf. Passat do mesta trochu neohrabaný, o benzínových motoroch neviem nič. Ten kto si kupuje VW, siaha po diesloch. Jasná dedukcia - benzínové motory sú vraj pre dobrodruhov, potvrdzuje to aj kvantum koncernových prúserov. Všetko bolo najprv vynikajúce, chyby sa priznávali až keď bolo pochytaných dosť naletených. Golf som zhodil zo stola spolu s Passatom. Vedomie, že niekto zo mňa spraví blbca a ešte sa mi vysmeje tým, že iného odškodní lebo on má lepších právnikov, mi na láske k zakúpenému produktu nepridá. Toyota: Avensis - pre mňa asi trochu veľká do mesta. BMW : väčšinou pekné autá, ohromná reklama. Rad 1 je podľa mňa najošklivejšie auto nižšej strednej triedy. Zadný pohon je výborný, ale len pre testujúcich novinárov nabaľujúcich sa za reklamu. Neviem prečo, ale driftovanie ma v meste a na diaľnici nejako neláka. Naopak. Hrôzu mi naháňa myšlienka na nedobrovoľný snehový drift prechádzajúci do piruety. Všetky jazdné asistenty si výrobca môže strčiť za širák v momente, keď prehovorí fyzika. Priplatiť za xdrive a vyššiu spotrebu? Mercedes: V podstate to isté, čo BMW. Okrem A-čka. To je totiž najkrajšie auto vo svojej triede. Výrobca si je až tak vedomý silou značky, že kľudne pod kapotu auta za „big money“ sem - tam strčí low endový motor a tvári sa, že sa nič nedeje. Dá to síce pocítiť na cene, ale on to dobehne na voliteľnej výbave. Ďalšie pre mňa obrovské mínus pre Mercedes je fakt, že aj keď som sa už v pár z nich viezol, nenašiel sa ani jeden v ktorom by niečo pri jazde v prístrojovke alebo vo dverách nedrnčalo. Audi: A4 pre mňa veľké a s normálnou výbavou drahé, predrahé. A3 Hatchback - neškaredé, nepekné, design bez fantázie, nevýrazné. Príplatkové LED svetielka to nevytrhnú. Na vyhováračské kvázi argumenty, že vraj nadčasové, konzervatívne atď. predajcom kašlem. A3 Sedan - veľmi pekné, ale nevpracem dva bicykle. Pri ponuke s motorom 1,4 125PS sa mi srdce nerozbúchalo a ostatné bolo všetko v mnou neakceptovateľnej cene. V každom prípade najvážnejší adept. V zúfalej situácii som si spomenul, že kedysi dávno mal jeden môj kolega Volvo. Veľkú hranatú bielu potvoru, ale nepochopiteľne ju miloval z celej duše. Tak som sa na tie Volvá pozrel. Mal som dojem, že značke kraľujú na našich cestách prerastené SUVéčka, ale všimol som si aj to, že tie staré hranaté tvary sa obrúsili a aha ho, V40 má aj pekné krivky. Keďže vo Volvo Trnava nemali na očumovanie prakticky nič, vybral som sa do TOP auto Bratislava. Zistil som, že: Volvo sú nádherné autá s prekrásnym, v bielej farbe dokonca nebojím sa povedať úžasným interiérom. Najslabšie motory s manuálom nie sú vôbec 1.0 alebo 1.2 downsizingové zázraky, ale normálne poctivé dvojlitre s turbom. Navyše som sa pri informácii o cenách dozvedel, že mýtus o super drahých Volvách je nezmysel, aj keď to tak na prvý pohľad nemusí. Pri odpočítaní ponúknutej zľavy pre V40 2.0 Momentum a nakonfigurování si rovnakej výbavy pre VW Golf Highline 1.4 mi vyšla + - tá istá cena. Na vozidlo som čakal nekonečných 8 týždňov. Prevzatie a všetky ostatné s tým súvisiace formality prebehli bez problémov až na to, že som nechcel uveriť, že auto sa dodáva, pokiaľ je vo výbave lepiaca sada, bez kľúča na kolesá a zdviháku. Auto pôsobí ohromne solídnym a robustným dojmom, ale nie komótne. Interiér nemá ani najmenšiu tendenciu rezonovať alebo povrzávať. Zrýchlenie z 0 na 100 za 8,3s a krútiaci moment 250Nm umožňuje príjemné predbiehanie, jazda do dlhého kopca sa v podstate ničím nelíši od jazdy po rovine. Citeľný výrazný záťah je od asi 1500 otáčok a drží sa až do 4000, limitu ktorý som nechcel prekročiť z dôvodu zabehu. Ako to teda pokračuje ďalej zatiaľ neviem. Prekvapila ma istota s akou podvozok zvláda tiahle zákruty. Podľa zhliadnutých komentárov v testoch som čakal niečo iné. Jazda je kľudná, tichá a komfortná. Príplatkové rádio funguje perfektne vo všetkých režimoch a bluetooth nemá žiadne problémy pri telefonickej komunikácii. Počas cesty som mal podľa počítača celkovú priemernú spotrebu 6,4l pri priemernej rýchlosti 87km/h. Najnižšia dosiahnutá spotreba 5,6l bola na úseku Trnava - Komárno (úsek dlhý približne 100km). Volvo fičalo po chorvátskych diaľniciach rýchlosťou 130 až 150km/h. Ani pri tejto rýchlosti auto nie je hlučné. Od asi 90km/h až do spomínaných 150 km sa hluk od motora, kolies ani aerodynamický nezvyšuje. Kreslá sú primerane tvrdé, s relatívne dobrým bočným vedením (ale slabším ako v Accorde). Volant sa drží perfektne príjemne a vzbudzuje istotu. Odpor riadenia je akurátny, žiadna známka po preposilovaní. Neviem kto kedy a prečo povedal, že vnútorné usporiadanie ovládačov je nelogické. Myslím, že je ďaleko logickejšie a pohodlnejšie ako v mnohých iných autách, nehovoriac o „výhodách“ šmátrania po lesknúcich sa dočápaných dotykových obrazovkách, kde si najprv musíte prečítať kde vlastne ste. Veľmi som ocenil absolútne spoľahlivo fungujúcu funkciu „detekcia tunelov“. Jej činnosť som pozoroval len podľa intenzity osvetlenia prístrojov palubnej dosky. Brzdy sa dávkujú bez problémov, plynule, bez tendencie zakusovania, v prípade potreby sú rázne. Na plynový pedál reaguje motor okamžite, bez retardovanej pauzy známej mi z viacerých súčasných Mercedesov a zelených multikár z doby dávno minulej. Jediný problém som mal so spojkovým pedálom, ktorý je citlivý, nastavený na záber v strede chodu. V Accorde zaberal postupne, viac - menej plynule od podlahy. Ale to je asi len sila zvyku. Zdá sa mi, že sa zlepšujem a začíname si rozumieť.
Polročné skúsenosti a praktické poznámky
Pridávam pár postrehov po polročnom spolužití s vozidlom. 2. Accord nemal nikdy problém so stieraním predného skla. Na predné sklo Volva sa valia tri krát dva prúdy vody z ostrekovačov, ale zotrieť dokonale špinu zo skla je len zbožné želanie. Keď sa už, už zdá, že sa to podarí, stierač zoberie bordel z boku skla a pekne to rozotrie. Budem asi hodne míňať na kvapalinu do ostrekovačov, aby som čo - to aspoň sem - tam videl jasne. Nechápem ako sa toto dá prežiť vo Švédsku, kde ( si myslím ) je ten topiaci sa sneh na cestách veľmi často. 4. Jazdné vlastnosti Volva sú na snehu a ľade minimálne tak dobré, keď nie lepšie ako u Accorda. 5. Spotreba benzínu je u Volva zhruba o 2 - 4 l nižšia, v závislosti od režimu jazdy. 6. Jazdný komfort je porovnatelný, sedačky sú v obidvoch autách perfektné. Accord bol tuším o málo tichší. 8. Klíma a kúrenie. Veľmi chválim rozdelenie prúdu vzduchu u Volva. termopohoda pricestovaní je oveľa lepšia . 9. To najhoršie na koniec: Spojkový pedál, teda záber spojky je katastrofa. Zo všetkých áut ktoré som kedy šoféroval bol tak doslova blbo nastavený pedál spojky len na jednej Škode 105 z pred 30 rokov. Všetko ostatné bolo lepšie Budem s tým asi musieť niečo podniknúť. Auto funguje naďalej bez akýchkoľvek problémov. Až na tie stierače a spojkový pedál je super a som ešte stále rád, že som si vybral práve Volvo. A ešte jedna vec. Cítim, ako sa všetko v aute zmenilo. Ako keby si to celé sadlo. Ovládanie je hladšie, motor je menej "rapčavý"... Toto som v Honde nezažil. Tá bola rovnaká pri kúpe, aj pri predaji. Bojím sa, aby toto "vyhladzovanie" postupne neprešlo do vyheglávania. to sa ešte uvidí, počul som už všeličo, ale moc tomu neverím. O Honde mi tiež hovorili, že keď budem niečo potrebovať, uvidím tú katastrofu. môj prvý turbo motor. do 90km/h je motor príjemne tichý. Nad 90 sa hluk nezvyšuje minimálne do 150km/h. perfektne sa dávkujú.
Koncové dojmy a technické poznámky k volvu
Nákup nového vozu byl nejprve zamýšlen jako koupě druhého auta ke stávajícímu Jeep Wrangler, který jsem používal hodně univerzálně - na denní ježdění, občas jako pracovní mini-dodávku a také jako náhradu karavanu při cestách po Evropě. Požadavek, ze kterého jsem ale neuhnul byla možnost naložit se ve dvou lidech se dvěma jízdními koly a s výbavou na týdenní výlet. Mercedes A byl tím pádem ze hry. Kousek naproti salónu Mercedes prodávají Volva. Před tím jsem tam nikdy nebyl, tak si říkám - nahlédnu, uvidím... A viděl jsem: například krásnou XC70, ale ta byla už nad finanční limit a řeknu to upřímě: rozhodnutí zajet na otočku do Itálie, nebo Holandska by bylo (díky spotřebě) těžší. Zaměřil jsem se tedy na krásnou předváděcí V40cc a po ověření, že tam ty dvě kola opravdu naložím a po dvou zkušebních jízdách, jsem se pro ni rozhodnul.
Auto je vybaveno 17" kolmi (235 mm rozteč) a standardně 17" kola jsou součástí výbavy. K 19" kolům jsem přišel během vyjednávání; s 19" koly se sedadly jsem zjistil, že rázy od zadní nápravy se zhoršují na nerovnostech, zejména v českých podmínkách. Ideální volba je tedy 17" kola. Výšku světlé výšky lze považovat za důležitou pro praktické použití. Standardní V40 má dva podvozkové režimy a ten vyšší boční profil pneumatik zvyšuje komfort. Zvuk i možnosti doladění jsou plně uspokojující, USB vstup podporuje ovládání připojeného iPodu.
Toto auto JE prémie, ať už se to někomu líbí nebo ne. Robustnost provedení, kvalita zpracování i úroveň výrobce a jeho prodejní sítě ho tam řadí. Toto auto je ideálním nástrojem pro dlouhé, pohodlné a přesto ekonomické přesuny po kvalitních cestách. Nedoporučil bych ho lidem bydlícím „na konci světa“, kteří často jezdí po vytlučených silnicích (na ty ten podvozок opravdu není stavěný).
Ve vozu je mimo standardní výbavy také City-Safety a systém pro detekci chodců. Tyto systémy reagují na poslední chvíli a jsou spíše varováním než plnou ochranou při riskantním manévrování. Při dlouhých cestách jezdím za potvrzenou spotřebou okolo 5,3-6,4 l/100 km při různém zatížení a rychlostech.